Povinnosti prevádzkovateľa kritickej infraštruktúry

Kritická infraštruktúra je predmetom ochrany už od roku 1999, avšak v súvislosti s pandémiou sa kladie väčší dôraz na jej ochranu. Úprava sa nachádza v zákone č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Pod sektory kritickej infraštruktúry v súčasnosti patrí doprava, elektronické komunikácie, energetika, pošta, priemysel, informačné a komunikačné technológie, voda a atmosféra, zdravotníctvo, financie a pôdohospodárstvo.

Dôvod potreby ochrany kritickej infraštruktúry sú vyjadrené priamo v dôvodovej správe k zákonu, v ktorej sa uvádza, že ochrana kritickej infraštruktúry má zásadný význam pre vnútornú bezpečnosť Slovenskej republiky ako aj pre bezpečnosť ďalších členských štátov Európskej únie. Narušenie alebo zničenie kritickej infraštruktúry, jej časti alebo jednotlivého prvku môže mať za následok straty na ľudských životoch, vážne poškodenie zdravia ľudí, škody na majetku, znehodnotenie životného prostredia a dlhodobé narušenie dôvery verejnosti k štátnym orgánom a iným právnym subjektom zabezpečiť ochranu týchto relevantných hodnôt.1

Zákon používa pojem tzv. prvok kritickej infraštruktúry (ďalej len „prvok“). Prvok vo všeobecnosti v súlade so znením zákona je základná zložka národnej infraštruktúry vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve súkromných vlastníkov. Prvkom je najmä inžinierska stavba, služba vo verejnom záujme a informačný systém v sektore kritickej infraštruktúry, ktorých narušenie alebo zničenie by malo podľa sektorových kritérií a prierezových kritérií závažné nepriaznivé dôsledky na uskutočňovanie hospodárskej a sociálnej funkcie štátu, a tým na kvalitu života obyvateľov z hľadiska ochrany ich života, zdravia, bezpečnosti, majetku, ako aj životného prostredia. Pod sektor kritickej infraštruktúry sú zaradení aj dopravcovia a preto by mali poznať ich povinnosti vyplývajúce zo zákona.

Zákon udeľuje povinnosti najmä osobe, ktorú označuje ako prevádzkovateľ. Prevádzkovateľom je pritom právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ alebo fyzická osoba, ktorá je vlastníkom prvku alebo prvok prevádzkuje. Povinnosťou prevádzkovateľa je povinnosť ochraňovať prvok pred jeho narušením alebo zničením. Na tento účel je prevádzkovateľ povinný:

  • uplatniť pri modernizácii prvku technológiu, ktorá zabezpečuje jeho ochranu,
  • zaviesť bezpečnostný plán, ktorý určuje najmä dôležité zariadenia prvku, hrozby narušenia/zničenia zraniteľné miesta, predpokladané dôsledky narušenia alebo zničenia na funkčnosť, integritu a kontinuitu činnosti prvku,
  • prehodnocovať priebežne zavedený bezpečnostný plán,
  • oboznámiť svojich zamestnancov v nevyhnutnom rozsahu so zavedeným bezpečnostným plánom,
  • precvičiť podľa bezpečnostného plánu aspoň raz za tri roky modelovú situáciu hrozby narušenia alebo zničenia prvku,
  • určiť oprávnenú osobu, ktorá je zároveň kontaktná osoba , ak ide o prvok európskej kritickej infraštruktúry,
  • poskytnúť príslušnému ústrednému orgánu súčinnosť, najmä potrebné údaje, doklady a vysvetlenia.

Prevádzkovateľ je taktiež povinný bezodkladne informovať príslušný ústredný orgán napríklad o zmene predmetu činnosti, ktorá môže mať vplyv na určenie prvku kritickej infraštruktúry a jeho zaradenie do sektora, o predaji prvku alebo inú zmenu majetkovoprávneho vzťahu k nemu a o vstupe do likvidácie, o vyhlásení konkurzu alebo o povolení reštrukturalizácie.

Ak by prevádzkovateľ porušil niektorú z vyššie uvedených povinností, hrozí mu pokuta vo výške od 500 EUR do 200 000 EUR.

V prípade potreby poskytnutia konzultácie alebo právnej pomoci ohľadom povinností prevádzkovateľa, Vám naša advokátska kancelária SODOMA VULGAN, spol. s r. o. rada pomôže.

————
1 Dôvodová správa k zákonu. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre v znení neskorších predpisov.