Zodpovednosť za škodu z PZP pri poškodení čelného skla

Počas prevádzkovania vozidla sa majitelia a prevádzkovatelia vozidiel stretávajú asi najčastejšie so škodovými udalosťami vo forme rozbitia alebo poškodenia čelného skla, ktoré vzniklo vymrštením predmetu od kolies iného motorového vozidla na cestnej komunikácií. Kamene od kolies idúcich áut sú odmršťované pomerne často a aj často sa stáva, že takýmto odmršteným je spôsobená škoda na inom vozidle.

Rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky sa nevedela zhodnúť na tom, či takéto odmrštenie kameňa od kolies vozidla spadá do okolností, ktoré majú pôvod v prevádzke vozidla. Túto nejednoznačnosť si všimol aj Najvyšší súd SR, ktorého Občianskoprávne kolégium vydalo dňa 03. júna 2014 zjednocovacie stanovisko, ktoré je teraz publikované v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky¹:

„Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.“

Týmto zjednocovacím stanoviskom, ktoré však nie je priamo záväzné, Najvyšší súd SR konštatuje, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť a prevádzkovateľ/majiteľ vozidla sa jej nemôže zbaviť, ak preukáže, že škoda vznikla bez jeho zavinenia. Škoda na prednom skle z odmršteného kamienka je pôvodom v prevádzke vozidla.

Z dôvodu, že všetky PZP poistenia sa riadia podľa Občianskeho zákonníka, kde je upravená zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov v § 427 až § 431 a podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je potrebné upozorniť poisťovňu pri odmietavom stanovisku na skutočnosť, že aj táto škoda patrí do krytia poskytovaného PZP vozidiel.

Pri nárokovaní škody je potrebné sa skontaktovať s majiteľom/prevádzkovateľom zodpovedného vozidla a spísať správu o nehode, kde Vám zodpovedný vodič musí potvrdiť, že jeho auto spôsobilo škodu na Vašom vozidle. V prípade, ak by sa Vám nepodarilo skontaktovať vodičom, na účely dokazovania poslúži aj kamerový záznam alebo svedecká výpoveď tretích osôb. S predmetnou správou treba kontaktovať svoju poisťovňu ako pri každej nehode a predložiť všetky dôkazy, ktoré máte k dispozícií. V prípade negatívneho stanoviska odporúčame podať sťažnosť na postup poisťovne na NBS, ktorá síce nemôže donútiť poisťovňu na preplatenie vašej škody, ale môže začať konanie voči poisťovni pre porušenie predpisov na regulovanom trhu.

Posledným možným krokom je vyzvanie poisťovne na plnenie a následné uplatnenie nároku na náhradu škody na súde. Poškodený má lehotu dvoch rokov, od momentu, odkedy sa o škode dozvedel, na podanie žaloby, v opačnom prípade sa nárok premlčuje a na súde by poškodený nemusel byť úspešný.

Každý prípad však bude posudzovaný samostatne a zaručený úspech v súdnom spore nie je istý, a to aj z dôvodu, že pri preukázaní spoluzavinenia, alebo iného porušenia povinnosti, zodpovedajú majitelia vozidiel podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. Predmetné stanovisko Najvyššieho súdu SR len dalo názor pre nižšie súdy, ako by mali posudzovať predmetné súdne spory.

Aby ste sa vyhli vyššie uvedeným problémom, odporúčame pripoistenie Vášho čelného skla k povinnému PZP alebo uzavretie havarijného poistenia.

—

¹ Túto zbierku stanovísk viete nájsť aj online na http://www.nsud.sk/rok-2014/ v zbierke č.: 10/2014