Rozhodnutie Najvyššieho súdu Holandského kráľovstva k článku 34 Dohovoru o CMR

V tomto článku si dovolíme upozorniť na zaujímavé rozhodnutie Holandského najvyššieho súdu, ktoré sa týka výkladu článku 34 Dohovoru o CMR. Článok 34 Dohovoru o CMR vo všeobecnosti pojednáva o zodpovednosti dopravcov v prípade reťazenia vykonávanej dopravy, resp. ide o zodpovednosť tzv. subdopravcov.

Aj napriek tomu, že ide o rozhodnutie zahraničného súdu má vplyv aj na podnikateľské rozhodnutia medzinárodných prepravcov pôsobiacich v rámci SR a to z niekoľkých dôvodov. Jedným z týchto dôvodov je známy pojem označovaný ako „forum shopping“, teda možnosť voľby súdu, resp. krajiny v ktorej si žalobca uplatní svoj nárok. Takýto postup umožňuje článok 31 ods. 1 Dohovoru o CMR. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že Dohovor o CMR má jednotné znenie pre všetky krajiny, ktoré k nemu pristúpili a teda by aj jeho aplikácia mala byť v zásade rovnaká. V tejto časti je však skutočnosť taká, že naprieč jednotlivými krajinami je výklad veľmi rôzny, čo často spôsobuje komplikácie a ťažkosti prípadného predpovedania výsledku súdneho sporu.

Spomínaný článok 31 ods. 1 Dohovoru o CMR umožňuje viesť žalobu na súdoch toho štátu, na území ktorého má žalovaný trvalé bydlisko, hlavné sídlo podniku, pobočku alebo zastupiteľstvo prostredníctvom ktorých bola prepravná zmluva uzavretá, alebo na území ktorého leží miesto, kde sa zásielka prevzala na prepravu alebo miesto určené na jej vydanie. Táto definícia je teda pomerne široká a teda aj slovenský prepravca sa môže dostať do situácie kedy bude žalovať alebo bude žalovaný na území Holandského kráľovstva.

V spore rozhodovanom najvyšším súdom Holandského kráľovstva išlo o situáciu, kedy si spoločnosť „A“ objednala u spoločnosti „B“ prepravu počítačových dielov. Spoločnosť „B“ sa následne obrátila na spoločnosť „C“, ktorá poverila vykonaným prepravy spoločnosť „D“. Počas víkendu, kedy bolo vozidlo zaparkované na pozemku spoločnosti „D“ došlo ku krádeži tovaru.

Spoločnosť „B“ ako de facto prvý poverený prepravca začal súdne konanie voči spoločnosti „C“ a to pred okresným súdom v Hanau v Nemecku. Vzhľadom na prísnosť rozhodovacej praxe v Nemecku, bola spoločnosť „B“ v súdnom konaní úspešná podľa článku 3 v spojení s článkom 29 Dohovoru o CMR. Spoločnosť „C“ teda musela zaplatiť sumu cca. 27.500,- Eur spoločnosti „B“.

Po tomto rozhodnutí sa spoločnosť „C“ rozhodla zažalovať v Utrechte (Holandské kráľovstvo) spoločnosť „D“ a to na úhradu celej škody, ktorú „C“ musela zaplatiť spoločnosti „B“. Právny základ pre túto žalobu boli články 34 a 37 ods. 1 Dohovoru o CMR. Súd vyhovel spoločnosti „C“ v plnej miere a zaviazal spoločnosť „D“ na náhradu požadovanej sumy. Toto rozhodnutie bolo potvrdené ako odvolacím súdom tak aj najvyšším súdom Holandského kráľovstva. Ako dôležitá sa javí tá skutočnosť, že najvyšší súdu vyslovil názor, že súdy Holandského kráľovstva nemôžu spochybňovať oprávnenosť platieb podľa už vydaných súdnych rozhodnutí v rámci reťaze účastníkov, resp. dopravcov. V tomto prípade bola spoločnosť „D“ oboznámená s prebiehajúcim konaním v Nemecku.

Rozhodnutie najvyššieho súdu v tomto prípade vyjasnilo, že majiteľ tovaru, resp. iná osoba, ktorá má záujem na ochrane tovaru a utrpí škodu alebo stratu sa môže žalobou obrátiť priamo na prvého alebo na posledného prepravcu alebo na prepravcu, ktorý spôsobil škodu a to podľa článku 36 Dohovoru o CMR. Ďalej prepravca, ktorý uhradil škodu má právo regresu voči prepravcovi, ktorý spôsobil škodu podľa článku 37 písm. a) Dohovoru o CMR. Toto platí dokonca aj pre prípad, kedy prvý prepravca uhradil náhradu škody v zmysle rozhodnutia iného súdu a v týchto prípadoch nemôže súd Holandského kráľovstva aplikovať svoj vlastný výklad.

Rovnako z daného rozhodnutia vyplýva, že premlčanie sa v takýchto prípadoch počíta podľa článku 39 ods. 4 Dohovoru o CMR tzn. od právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým bola určená výška náhrady škody. Je teda možné, aby nárok, ktorý by bol podľa článku 32 ods. 1) Dohovoru o CMR premlčaný bol vymáhateľný podľa spomínaného článku 39 ods. 4) Dohovoru o CMR.

Čo je však najdôležitejšie je skutočnosť, že momentálne sa môže žalobca uplatňujúci si nároky v Holandskom kráľovstve oprieť aj o rozhodnutie zahraničného súdu, ktorý môže byť viac naklonený ochrane majiteľa tovaru (napr. Nemecké súdy). Holandské súdy sa dokonca môžu dostať do situácie, kedy budú nútené prelomiť limitáciu náhrady škôd podľa Dohovoru CMR čo je pre ich rozhodovaciu prax neobvyklé. Umelo vytvárané štruktúry spoločností, ktorých účelom bolo dosiahnuť aby bol zodpovedný subjekt žalovaný pred súdmi Holandského kráľovstva, ktoré pristupujú k niektorým otázkam zodpovednosti omnoho miernejšie, týmto rozhodnutím utrpeli úder.