Trestná zodpovednosť právnických osôb

Rok 2016 sa nesie v znamení veľkých rekodifikácií, či už v občianskoprávnej sfére (schválenie nových Civilných poriadkov, ktoré nahrádzajú Občiansky súdny poriadok z roku 1963) alebo vo sfére trestnoprávnej, kde od 1. júla 2016 vstupuje do účinnosti zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „ZoTZPO“).

Počuli ste už o whistleblowing?

Určení zamestnávatelia sú povinní whistleblowing mechanizmus zaviesť najneskôr do 30.6.2015 a do uplynutia tejto lehoty sú zároveň títo zamestnávatelia povinný vydať interný predpis s náležitosťami podľa zákona o protispoločenskej činnosti. Pojem whistleblowing pochádza z anglického slovného spojenia „blow the whistle“ (doslova zapískať na píšťaľku) a má evokovať predstavu varovnej píšťalky, ktorá zaznie, keď sa nehrá podľa pravidiel.

Materstvo podľa zákona o rodine

Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (zákon o rodine) „Matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila.“ Pozrime sa však na prípady, kedy páry nemôžu získať potomstvo prirodzenou cestou. Metódy asistovanej reprodukcie sa stále viac a viac vyvíjajú s cieľom pomôcť takýmto párom. V prípadoch homológnej (spermie partnera) alebo heterológnej inseminácie (spermie anonymného darcu) ženy, táto žena po umelom oplodnení jej vajíčka dieťa vynosí a porodí. Rovnako z hľadiska právneho nebude problém, ak bude žene dodaný genetický materiál inej ženy, pričom žena, ktorej bol genetický materiál dodaný, dieťa vynosí a porodí. V tom prípade bude matkou žena, ktorá dieťa porodila, nie žena, ktorej genetický materiál bol použitý.